Osobnosti

V tejto časti sú predstavené osobnosti, ktoré sa buď narodili alebo prežili určitú časť svojho života v tejto lokalite.


Milan TUČEK (* 1.1.1937, Blýskavica)


Do základne školy začal chodiť v Kalinke a Holom Vršku. V prvých dňoch po vypuknutí Slovenského národného povstania otec odišiel do hôr a už sa nevrátil. Pri jednej akcii padol do rúk Nemcom a 12. decembra 1944 bol zastrelený. Pre chlapca Milana nastali ťažké chvíle. Mama zostala sama bez prostriedkov a tak Milan od r.1945 musel do služby do sedliackych rodín po okolitých dedinách a lazoch ako paholok, prakticky iba za stravu.


Od roku 1949 sa v školách už dbalo na pravidelnú školskú dochádzku a služby paholkov u gazdov v tom roku aj skončili (po februári 1948). Od roku 1949 teda pokračoval v povinnej školskej dochádzke na vtedajšej meštianskej škole vo Zvolene (dnes 2. stupeň zákl. školy). Na jednej strane sa mu uľavilo, no na strane druhej mama nemala pre Milana na mesačný cestovný lístok, aby mohol denne dochádzať do školy a domov a samozrejme ani na internát. A tak občas prespával na železničnej stanici, v lete aj v parku na lavičke. To neuniklo pozornosti vedeniu školy a hľadalo možnosť ako chlapcovi pomôcť. Keď končil základnú školu v roku 1953, škola ho prihlásila do vojenského gymnázia.


V septembri roku 1953 nastúpil do Vojenskej školy Jána Žižku v Bratislave na La Franconi, ktorú úspešne ukončil. V rokoch 1956-1959 absolvoval Vojenské učilište v Lipníku nad Bečvou a vo Vyškove na Morave. V priebehu štúdia začal aj literárne tvoriť. Zapojil sa do práce redakcie učilištného literárneho časopisu pod názvom Poľnica, ktorý vychádzal tri roky. Milan tam publikoval svoje literárne prvotiny. Redakcia vydala aj dva ročníky Almanachu, do ktorého takisto prispel literárnymi prácami. A tie boli úspešné. Niektoré uverejnil aj časopis Československý vojak. Priateľstvo kamarátov z redakcie zostalo na celý život vrátane kontaktov, aj keď po absolvovaní vojenského učilišťa a menovaní do hodnosti poručíkov sa rozišli do posádok od Prešova až po Šumavu.


Na Milana sa po absolvovaní vojenského učilišťa usmialo šťastie. Bol vybraný k útvaru Hradnej stráže v Prahe, čo bolo vtedy to najlepšie umiestnenie, aké mohol čerstvý absolvent vojenského učilišťa – mladý poručík dostať. A Milan do tejto svojej príležitosti vložil celú energiu s plnou zodpovednosťou. Bol za celú dobu existencie útvaru Hradnej stráže jediný Slovák – slovenský dôstojník, ktorému sa dostalo tej cti, že mohol slúžiť priamo na Pražskom hrade. Vďaka vynaloženej energii a v prístupe k zodpovednosti v službe a plnení úloh si vyslúžil uznanie. Postupne mu bolo zverené zabezpečenie ochrany Pražského hradu. Veľmi často stál na čele čestnej jednotky Hradnej stráže pri oficiálnom vítaní zahraničných štátnych delegácií a mnohým prezidentom i kráľom podával ako veliteľ čestnej jednotky hlásenie. Prezident ČSSR Gustáv Husák si vyhradil, že pri jeho pobytoch v Lánoch mu veliteľa vojskovej ochrany bude robiť pplk. Milan Tuček.


U Hradnej stráže na Pražskom hrade odslúžil prakticky celú svoju vojenskú kariéru - od roku 1959 do roku 1989 (plných 30 rokov). V roku 1989 bol prevelený na Správu vojsk Ministerstva vnútra, ktorá mala celorepublikovú pôsobnosť počítajúc v tom aj Hradnú stráž. V r. 1992 odišiel na vlastnú žiadosť do dôchodku.


Po odchode do dôchodku využil svoje skúsenosti zo zabezpečovacích systémov na Pražskom hrade a založil si bezpečnostnú agentúru - službu pod názvom PROBEST, kde zamestnával až 100 zamestnancov. Úspešne pokračuje v činnosti doteraz. Od samého začiatku do tejto činnosti zaúčal svojho syna Milana, ktorému v súčasnosti, vzhľadom na svoj vek a problémy so zdravím, postupne odovzdáva vedenie.


Milan Tuček žije s rodinou v Prahe. Má jedného syna Milana a dve vnúčátá.


Milan Tuček sa vo veľkom svete nestratil. Chlapec z Blýskavice v detstve biedou skúšaný sa po celý svoj produktívny úspešne uplatnil v Prahe v službe vojaka-vlastenca priamo na Pražskom hrade. Nemá síce najlepšie spomienky na svoje detstvo na Blýskavici, ale aj keď už viac ako 55 rokov žije v Prahe (od roku 1959), jeho srdce a myseľ patria Býskavici. Hlboko je v jeho srdci vyoraná brázda rodnej Blýskavice. Nezabudol na ňu po celý život ani v tomto veku. Rád sa tam vracal na dovolenky, spomínal veľmi často aj nahlas a srdce ho ani v starobe neprestalo ťahať domov. Žiaľ, jeho zdravotný stav mu to už asi sotva dovolí. Aspoň týmto spôsobom (aj s priložením niekoľkých vybraných fotografii) chce pozdraviť svoju rodnú Blýskavicu a rodákov, ktorí sa na neho ešte pamätajú, dúfajúc, že si možno na neho niekto ešte spomenie.


Priložené fotografie sú z archívu Milana Tučeka.



Poručík Milan Tuček po absolvovaní Vojenského učilišťa v r. 1959 a ako veliteľ čestnej jednotky na Pražskom hrade v r. 1984





Pplk. Milan Tuček na čele čestnej jednotky Hradnej stráže v r. 1985





Pplk. Milan Tuček (so šabľou) pri 2. zvolení Gustáva Husáka za prezidenta





Pplk. Milan Tuček pri hlásení španielskemu kráľovi v r. 1987





Pplk. Milan Tuček pri prehliadke čestnej jednotky Hradnej stráže počas štátnej návštevy M. Gorbačova v r. 1987